[CNW:Counter]

Dr. Divnoláska alebo ako som sa prestal báť a zamiloval si bombu

(rež. Stanley Kubrick, Velká Británie, 1964)

                                  “Informační zpravodajské hry mocných”

 

Úvod: Rasťo Stěranka

 

Čierna satirická komédia, alebo ako ju sám režisér Stanley Kubrick označil “nightmare comedy” Dr. Divnoláska alebo ako som sa prestal báť a zamiloval si bombu (Dr. Strangelove or How I Learned to Stop Worrying and Love the Bomb), v hlavnej trojúlohe s Petrom Sellersom, bola pôvodne koncipovaná ako vážny thriller na motívy knihy bývalého dôstojníka RAF Peter Georga Červený poplach. Počas procesu jej adaptácie sa z nej vykľula satirická až absurdná komédia o možnom konci sveta a jeho dôsledkoch, ak však koniec sveta nejaké dôsledky mať môže.

 

Film rozpráva príbeh generála armády Spojených štátov Jack D. Rippera posadnutom fixnou ideou o nevyhnutnosti zničenia komunistov, ktorí fluorizáciou vody chcú odčerpať a zakaliť naše drahocenné telesné tekutiny“. V hlave sa mu to trošička pomotalo a z leteckej základne Burpelson nariadi štyridsiatim americkým bombardérom nesúcicm bomby s jadrovými hlavicami zaútočiť na Rusko s cieľom ho zničiť. Uvedie tak do pohybu celý rad udalostí. V riadiacej sále v Pentagone sa stretávajú “mocní tohto sveta” – americký prezident Merkin Muffley, generál Buck Turginson, ruský veľvyslanec Alexander Desadeski a samotný atómový vedec Dr. Divnoláska aby spolu vyriešili túto nepríjemnú situáciu a prerokovali jej možné dôsledky.  

 

Film a pravda

 

Dr. Divnoláska alebo Ako som sa naučil prestať báť a zamiloval si bombu mal pôvodne naplánovanú premiéru na 12. decembra 1963. Avšak najmä z dôvodu zavraždenia vtedajšieho amerického prezidenta Johna F. Kennedyho 22. Novembra 1963 v Dallase, štáte Texas bolo nanajvýš nevhodné aby ani necelý mesiac po tejto tragickej udalosti bol do kín uviedený film ktorý si takto uťahuje z “hier mocných chlapcov tohto sveta”. Film mal nakoniec svetovú premiéru 30. januára 1964. Čo však vedelo iba málo ľudí bol fakt ako desivo bola táto satirická čierna komédia blízko vtedajšej realite. Bližšie ako by sa mohlo mnohým zdať.

 

V tretej dekáde studenej vojny medzi USA a Sovietskym zväzom, menej ako dva roky potom čo američania boli takmer na smrť vystrašení Karibskou krízou jadrových zbraní na Kube, prišiel do kín film ktorý ľuďom ukázal možný koniec sveta – jadrovú apokalypsu. Bolo to iba pár mesiacov potom čo americký prezident John. F. Kennedy a ruský premiér Nikita Chruščov podpísali dohodu o zákaze atmosferického testovania jadrových zbraní. Práve títo dvaja najmocnejší ľudia planéty v roku 1962 takmer uviedli svet do záhuby. V tomto období malo síce Rusko prevahu konvenčných zbraní no USA zasa viedli preteky v zbrojení  jadrovými zbraňmi. Keď americké tajné služby zistili že Rusi presúvajú veľký arzenál rakiet s jadrovými hlavicami na Kubu, v októbri 1962 americký prezident pohrozil vojnou sovietskému premiérovi ak nenariadi rozobratie raketových základní a zastaví ich ďalší presum na územie Kuby. Amerika s prstom na spúšti čakala v napätí celý jeden týždeň na začiatok jadrového útoku. Chruščov nakoniec rakety z Kuby stiahol a tak predišiel potenciálnemu koncu civilizácie.  Vo filme sa však takýto happy-end nekonal.

Po týchto hrozivých udalostiach bola v Bielom dome zavedená priama telefónna linka medzi Bielym Domom a Kremľom, sídlom ruského premiéra.

V 60tych rokoch Dr. Strangelove efektívne adresoval racionálny a iracionálny strach americkej verejnosti z atómových zbraní a tak svojím spôsobom započal anti-vojnové hnutie 60tych rokov.

Reflexiou reality v tomto filme je aj teória a komunistickom sprisahaní. Akokoľvek vtipne a bizarne može divákovi pripadať monológ gen. Jack D. Rippera o komunistickom sprisahaní a vynájdení fluorizácie za účelom odčerpať a zakaliť naše drahocenné telesné tekutiny“. Ten však nebol iba čistým výmyslom scénaristu. Takáto teória totižto bežne kolovala v amerických pravicových kruhoch v 50tych rokoch.

Postavy vo filme boli inšpirované reálnymi postavami. Napríklad postava samotného Dr. Divnolásky. Pred Studenou vojnou boli Američania a Rusi spojencami proti fašizmu a teraz keď hrozba pominula tieto dve krajiny sa vyhrážajú vzájomným zničením. Zničením celého sveta. Vedci ako Dr. Divnoláska pravdepodobne vyvíjali zbrane pre nacistov hoci nemeckí vedci ktorí po skončení 2. Svetovej Vojny pracovali pre americkú vládu nesympatizovali až tak s myšlienkami nukleárnej vojny a jej dôsledkov ako Dr. Divnoláska.

Inšpirácia reálnymi postavami:

-  prezident Merkin Muffley – americky president Adlay Stevenson

- gen. Jack D. Ripper – americký generál Curtis Le May, (veliteľ SAC v 1948-57) známy svojim extémnym     antikomunistickým prístupom.

- Dr. Divnoláska – Henry Kissinger (bývalý harvardský profesor, štátny tajomník za éry prezidenta Richarda Nixona), Verner von Braun (bývalý nacistický vedec, ktorý po vojne prešiel do služieb USA), Edward Teller (maďarský jadrový fyzik, ktorý sa podieľal na vývoji atómovej bomby v Los Alamaos a ktorého teórie boli východiskovým bodom pri konštruovaní vodíkovej bomby) a Herman Kahn (zamestnanec RAND korporácie, autor knihy  On Thermonuclear War, ktorou sa do veľkej miery  Kubrick inšpiroval).

 

Sexuálne interpretácie filmu

 

Dr. Divnoláska sa však dá chápať aj ako jeden sexuálny vtip – každá z postáv je buď sexu neschopná (gen. Jack D. Ripper), buď je jej odopieraný z vážnejších dôvodov (gen. Buck Turginson) alebo postavy jednoducho ženie jeho vidina (prez. Merkin Muffley, Dr. Divnoláska). Túto  frustráciu si kompenzujú zbraňami, vojnou a plánmi o živote po nukleárnom Armageddone.

Film sa začína titulkovou sekvenciou zábermi vzdušného tankovania bombardéra B52 za tónov romantickej piesne "Try a Little Tenderness” čo môže byť interpretované ako mechanická evokácia ľudského párenia sa/sexu.

Symboly mužnej sily, machismu – guľomet  Jack D Rippera, cigara ktorú má neustále v ústach,  atómové bomby (jedna z nich pôvodne niesla nápis Lolita) môžu byť interpretované ako falické symboly.

 

Mená postáv samotných v sebe nesú sexuálne referencie:

- gen. Jack D. Ripper – Jack the Ripper – Jack Rozparovač, neslávny vrah Londýnskych prostitútok, tvrdí sa že motívom jeho k vraždám bola sexuálna neschopnosť - impotencia.

- kap. Mandrake – mandragora, koreň tejto rastliny údajne zvyšuje potenciu, plodnosť a pravdepodobnosť počatia – afrodiziakum

- gen. Buck Turgidson – buck znamená samec, žrebec., turgid – opuchnutý, hlavne v súvislosti s jeho odkladaným sexuálnym stykom s jeho sekretárkou.

- prez. Merkin Muffley – merkin – ženská pubická oblasť alebo pudendum (vonkajšie ženské pohlavné orgány), muff – ženské genitálie alebo špecifickejšie ochlpenie ženského rozkroku.

- pluk. 'Bat' Guano – výkaly netopierov používané ako hnojivo

- ruský premiér Dimitrij Kissov – kiss-off doslova znamená spôsobiť pohromu

- ruský veľvyslanec Alexej Desadeski – markíz De Sade, ďalší neslávny milovník

- T.J. "King" Kong – King Kong, symbol primitívnej, animálnej mužskosti

- Dr. Strange-love – divná láska

 

Celý film vlastne svojim obsahom aj formou neodvratne speje k jednému obrovskému nukleárnemu orgazmu.

 

Výprava

 

Výpravu mal na starosti Ken Adam ktorý navrhoval kulisy aj pre niekoľko Bondoviek. V čase nakrúcania filmu boli detaily interiéru bombardérov B 52s prísne tajné ale po dôslednom rešerši všetkých dostupných informácií Adam objavil detailnú fotografiu výseku kokpitu B52 na obálke knihy Strategic Air Command. Výsledkom bola veľmi presná kópia kokpitu bombardéra, ktorý zodpovedal realite dokonca do tej miery, že keď nakrúcanie navštívili zástupcovia americkej Air Force boli šokovaní a žiadali potvrdenie získania informácií z legálnych zdrojov pod potenciálnou hrozbou vyšetrovania FBI. (Ridley Scott dokonca premietal tieto zábery svojmu štábu pri nakrúcaní filmu Votrelec, aby sa inšpiroval pre vlastné návrhy dizajnu interiérov kozmických lodí kde chcel získať podobný klaustrofobický pocit)

Vo filme sa objavujú motívy hier – svetelná mapa na ktorej sú zobrazované polohy amerických bombardérov pripomína pinballový automat. Okrúhly rokovací stôl vo Vojnovej Sále bol na pokyn Kubricka potiahnutý zeleným plátnom, aby pripomínal stôl na ktorom sa hráva poker za účelom vyvolania pocitu že všetci zúčastnení “mocní tohto sveta” vlastne hrajú poker s jeho osudom.

Interiér riadiaceho strediska v Pentagone bol navrhnutý tak verne a detailne že dokonca potom čo Ronald Reagan nastúpil do prezidentského úradu požiadal svojich poradcov aby mu ho v Pentagone ukázali. Keď dostal odpoveď že nič také neexistuje, ten oponoval veď ho predsa videl v tom filme „… ako sa volal…Dr. Divnoláska.“


Kamera

 

Kameraman Gilbert Taylor (bol kameramanom filmov ako Omen, Hviezdne vojny a Perný deň) použil pri nakrúcaní čiernobiely filmový materiál a do čo najväčšej možnej miery bez dodatočného osvetlenia. Pri scénach útoku na leteckú základňu Burpelson bol použitý ortochromatický film (film citlivý na všetky farby okrem červenej). Pri scénach vo Vojnovej sále boli použité šošovky s dlhou ohniskovou vzdialenosťou za účelom vyvolať v divákovi pocit ako keby dokumentarista iba zdiaľky pozoroval prezidenta Merkin Muffleyho a tajne načúval. To všetko s cieľom dosiahnuť efekt dokumentárneho filmu.

 

Každá z lokácií vo filme má svoj špecifický štýl kamery:

-          kancelária gen. Jack D. Rippera na vojenskej základni Burpelson – cinema vérité, dokumentárny štýl

-          stiesnený interiér bombardéra B52 – časté použitie veľkých detailov

-          Riadiace stredisko v Pentagone – dlhé, statické zábery kamery.

 

Hudba

 

Kubrick ironicky používal hudbu vo svojich filmoch. Pohľad na výsostne technickú záležitosť procesu vzdušného tankovania B52-ky za tónov romantickej piesne “Try a little tenderness”, pieseň Very Lynn  “We’ll meet again  pri záberoch na atómové hríby svedčiacich o nukleárnom konci sveta. Tieto postupy Kubrick ďalej využil napríklad v Mechanickom pomaranči v scénach brutálnej bitky majiteľa domu a znásilnenia jeho manželky za tónov optimistickej piesne Singing in the Rain.   

 

Odkazy v súčasnej kultúre

Film Dr. Divnoláska alebo ako som sa prestal báť a zamiloval si bombu ovplyvnil mnohé nasledujúce generácie filmárov. Bratia Coenovci dokonca často vo svojich filmoch vychádzajú z diel Stanley Kubricka, napr.: v ich filme Raising Arizona je na stene väzenia napísaná skratka – POE – ktorá môže znamenať  Purity of Essence – akronym použitý vo filme gen. Jack D. Ripperom. Podobná rokovacia miestnosť sa objavila aj v Hviezdných vojnách George Lucasa. Dr. Divnoláska bol parodovaný niekoľkokrát aj v TV seriáli Simpsonovci.

 

VÍKEND V ZAJETÍ FILMU
dEsiGn[ k0C0UR + AvP ] --- dB&CodE[ k0C0UR ] --- orangebureau.com 2004